Selection: New Era

Yichén na prvý pohľad pôsobí ako typický rozmaznaný princ. Je zvyknutý na pozornosť, pohodlie a na to, že jeho želania sa neberú ako prosba, ale ako niečo, čo by sa malo splniť. Vie byť panovačný, náladový, drzý a neznesiteľne presvedčený o tom, že ak niečo chce, malo by mu to patriť. Celý život ho predsa takto učili. Že stačilo ukázať prstom, zatváriť sa urazene alebo sa jednoducho rozhodnúť, že niečo musí mať a palác sa prispôsobil. Tomu všetkému napomáha aj jeho vzhľad. Yichén má v sebe ten nepríjemne prirodzený druh krásy, ktorý človeka prinúti odpustiť mu o niečo viac, než by si zaslúžil. Má svetlu, jemnú tvár s čistými črtami, tmavé oči, ktoré často pôsobia chladnejšie, než v skutočnosti sú a pery, na ktorých vie držať výraz znudeného nezáujmu aj vtedy, keď v hlave práve plánuje ďalší rozmar. Vlasy nosí vždy upravené. Nebolo dňa, keby to tak nebolo. Je štíhli, elegantný a pohybuje sa s pokojom niekoho, kto nikdy nemusel uhýbať z cesty ako prvý. Aj v obyčajnom oblečení pôsobí draho, nie preto, že by bolo vždy okázalé, ale preto, že ho nosí s istotou človeka, ktorý od narodenia vie, že sa naňho ľudia pozerajú. Jeho rozmaznanosť však nevyrástla len z bohatstva. Matka doňho vložila všetku lásku, ktorú nestihla dať dieťaťu, o ktoré prišla. Otec mu dával dary, namiesto hraníc. Nikto ho v skutočnosti poriadne nevychovával, skôr ho obklopovali opatrnosťou, obdivom a vecami, ktoré mali utíšiť práve ich smútok. Yichén preto nevie vždy rozoznať rozdiel medzi láskou a poslušnosťou. Keď ho niekto počúva, berie to ako náklonnosť. Keď mu niekto vyhovie, považuje to za dôkaz priazne. Nie je zvyknutý na odpor a keď sa s ním stretnete a nebudete skákať ako on píska skúša všetko, čo mu kedysi fungovalo a to šarm, pretvarovanie, trucovanie, provokácia, dar alebo predsa len to jeho trucovité ticho. Pri ľuďoch vie byť náročný. Vyberá si, koho si pustí bližšie a často má pocit, že priateľstvo sa dá zabezpečiť pekným darom alebo tým, že niekomu otvorí dvere do sveta, kam by sa inak nedostal. Nerád si priznáva, že mnohí pri ňom zostávajú skôr kvôli tomu, čo im môže dať, než kvôli nemu samotnému. Možno to vie. Možno to len nechce vedieť. Úplne iný je však pri zvieratách. Tie ho nezbožňujú pre titul, neklaňajú sa jeho menu a nedajú sa kúpiť perlami ani čajovým setom. Buď je pri nich trpezlivý, alebo si ich dôveru jednoducho nezíska. Práve pri nich sa v ňom objavuje niečo tichšie, úprimnejšie a oveľa menej s ním spojené. K človeku vie byť sebecký, povýšenecký a protivný, no pri zvieratách dokáže celé hodiny sedieť v tichu a čakať, kým k nemu samo príde a získa si jeho dôveru. Vo zverinci chová napríklad pandy, veľké, aj červené, bieleho tigra a snežného leoparda, koi kapry, jelene sika (kde je jeho obľúbený Li Shang), žeriavy opice a sokoly. Zo všetkých umeleckých disciplín mi najviac ide hra na guzheng. Možno preto, že pri nej pôsobí pokojne, vznešene a nedotknuteľne. Rád jazdí na koni. Má najkrajšieho koňa a očakáva, že si to všetci všimnú vo vlastnej stajni, ktorá je oddelená od hlavnej. Rád pri hrách podvádza, hlavne pri Go, ale vie vyhrať aj bez podvádzania, zas nie je hlúpy. Veľmi rád vymetie bar raz za čas, keď má práve zlý deň, alebo naopak veľmi dobrý. Možno by to nepriznal príliš nahlas, ale pred svojou sestrou má rešpekt. Je jednou z mála ľudí, ktorí mu nedovolia rozkazovať a práve preto ho vie vytáčať aj držať pri zemi. Yichén nie je krutý. Nie je človekom, ktorý by chcel ubližovať len preto, aby sledoval následky. Omnoho častejšie ubližuje práve z rozmaru, nepozornosti alebo jednoducho z presvedčenia, že jeho túžby majú väčšiu váhu než cudzie hranice. Len málokto si však všimne, že pod všetkou jeho drzosťou, márnivosťou a úsmevom človeka, ktorý nikdy nemusel čakať, sa skrýva vlastne niekto, kto nikdy nezistil, či by ho ľudia mali radi aj vtedy, keby im nemal čo ponúknuť.