Selection: New era

Levi Dalton má postavu muža, ktorého telo si pamätá každú hodinu práce strávenej pod horúcim slnkom Sumneru. Je vysoký so širokými ramenami a štíhlym stavaným telom - nie ako niekto, kto trénuje kvôli svalom ale kvoli prežitiu. Má hnedú pleť, ktorú dozlata pobozkalo slnko prérie a ostro rezané črty, ktoré mu dodávajú prirodzenú dôstojnosť a tvrdosť. Jeho lícne kosti sú výrazné, čeľusť pevná a línia pier ostrá. Jeho úsmev je zriedkavý avšak si ho zapamätáš. Má temné hlboké oči, v ktorých sa skrýva viac než len súčasmý okamih. Má pohľad, ktorý vníma, mlčí a váži. Ak sa na niekoho pozerá, človek má pocit, že ho číta ako otvorenú knihu. Vlasy má čierne kučery, ktoré si drží nakrátko aby mu nezavadzali pri práci a v sedle. Jeho štýl je opisom Sumneru. Košele s vyhrnutými rukávmi, vesty, rifle a jazdecké čižmy. Niekedy klobúk či rukavice, opasok s puzdrom na zbraň ale vždy s noblesou, ktorá nie je hraná ale prirodzená. Jeho vzhľad neskrýva nič z toho, čím je - hrdý syn západu, ktorý vie, že mlčanie môže byť hlasnejšie než slová a pohľad výrečnejší než básne. Pochádza z drsnej provincie, kde piesok pohlcuje slabosť a česť sa meria skutkami. Vyrastal medzi koňmi a zbraňami a miest, kde sa človek naučí načúvať svetu aj srdcu. Jeho záujmy ho definujú rovnako ako jazvy na rukách. Od detstva sa učil narábať so zbraňou. Jeho otec ho viedol k zodpovednosti, nie k násiliu a práve preto ma k zbraniam rešpekt a vie, že sila spočíva v rozhodnutí kedy nevystreliť. Vo voľnom čase sa venuje prestavbe starých zbraní, ktoré renovuje ako cenné dedičstvo. Má vlastný zbraňový kódex. Nikdy nesiahne po zbrani prvý, no nikdy neodíde od zraneného. Vie narábať s puškou, nožom a bičom. Jeho najlepší priateľ bol, je aj vždy sivá kobyla s divokými očami menom Sage. Naučil sa čítať nalády zvierat, rozumie ich mlčaniu a energií. Táto schopnosť mu neskôr pomohla v medziľudských vzťahoch. Hoci by ste do neho nepovedali, je vášnivý čitateľ. Keď zapadne slnko nad Sumnerom, kone odpočívajú a vietor stíchne, sadne si na schody pred domom, zapáli lampu a otvorí knihu. Väčšinou ide o klasiku - Whitmana, Doyla či Shakespeara. Niektoré zdedil po otcovi, niektoré našiel v mestskej knižnici a opravil ich vlastnými rukami. Každé ráno, ešte pred východom slnka si naleje studenú vodu do kovovej kanvice, rozloží oheň a čaká, kým sa nezohreje. Kávu melie ručne a pomaly. Nepotrpí si na moderné výstrelky. Pije ju čiernu ako nočná obloha a bez cukru. Doma v kuchyni sa často nesie aróma čerstvej kávy ešte skôr než sa otvoria okná. Občas si pri káve číta, inokedy iba sedí so zavretými očami a počúva ako praská drevo v peci. Vyrastal v prostredí, kde muži veľa nerozprávali, ale veľa si pamätali. Vždy spomína ako jeho otec po práci vytiahol zo starého šuflíka tmavú fľašu a nalial si jediný pohár. Stalo sa aj, že sa občas ani nenapil. Len držal pohár v ruke, pozeral do diaľky a bol ticho. Levi to sprvoti nechápal, až keď dospel. Išlo o to, vedieť, že máš čo držať, keď všetko ostatné sa ti rozpadá. Dnes má Levi vlastnú fľašu. Je stará, popraskaná a vzácna. Whiskey v nej vonia po dube a vanilke. Nepije ju často, iba vo výnimočných chvíľach. Po dlhom dni v sedle, po streľbe, ktorá neskončila tak ako mala alebo v noci, keď ho doženú spomienky, ktoré by najradšej pochoval hlboko v piesku. Levi Dalton nie je muž veľkých slov, no v každom jeho skutku je ukrytý príbeh o stratách a hodnotách, ktoré si uchoval a o srdci, ktoré ešte verí v spravodlivosť, i keď mu svet ukázal pravý opak. Do Selekcie neprichádza preto aby sa predvádzal, ale preto, že len možno....tam na neho niekto čaká, kto si všimne viac ako jeho jazvy. Niekto, kto pochopí, že aj napriek tomo, že jeho rukopis je tvrdý, je napísaný s citom a že aj muži z prachu môžu snívať.