Selection: New era

Minulost

Victoria sa narodila ako prvé dieťa kráľovského páru - Santiaga a Anneliese. Jej narodenie znamenalo spojenie dvoch kráľovských dynastií, symbolizovalo jednotu a nový začiatok. Od útleho veku si bola vedomá svojej výnimočnosti ale aj povinnosti, ktoré na ňu čakajú. V detstve bola pod drobnohľadom učiteľov a vychovávateliek, ktoré jej kládli dôraz na zodpovednosť, vzdelanie a správanie. Naučila sa etiketu, jazyky, históriu i umenie. Vďaka nepočujúcej matke sa od malička učila znakový jazyk, ktorý jej pomáhal rozvíjať empatiu a vnímanie sveta bez slov. Často bola svedkom toho, ako matka komunikovala so svetom inak, čo v nej zanechalo túžbu chápať ľudí a byť mostom medzi svetmi. Ako dieťa sa stretávala s nevraživosťou či nepochopením zo strany niektorých členov španielského dvora či okola, ktorí matkin hendikep vnímali s predsudkami. Tieto skúsenosti ju naučili pevnosti a citlivosti. Pochopila, že rešpekt sa musí zaslúžiť skutkami, nie titulom. Jej zodpovedný prístup občas kontrastoval s duchom mladšej sestry Penelope. To mohlo semtam medzi nimi vyvolať napätie ale zároveň ich spájalo hlboké sesterské puto. Súrodenci Dorian a Maria boli pre ňu nielen súrodencami ale aj priateľmi a dôverníkmi. Victoria s nimi stála skrz na skrz. Ich vzťahy neboli vždy bez konfliktov, spájal ich však rešpekt a vzájomná láska, ktorá pretrvávala aj cez náročné chvíle. Jedným z najzásadnejších zážitkov Victorie bolo pozorovanie matky ako čelí predsudkom a občasnej izolácií na dvore. Victoria sa naučila stáť za ňou a hájiť ju čo ju vyformovalo do silnej a odhodlanej osoby, no zároveň zistila, aké ťažké je prebíjať sa svetom, ktorý nerozumie inakosti. Toto poznanie v nej prehĺbilo túžbu stať sa niekým viac než len ďalšou kráľovnou. Chcela byť hlasom tých, ktorí ho nemajú. Nie pre politický efekt ale zo skutočného pochopenia čo znamená byť na okraji, aj keď stojíte v centre moci. V tínedžerskom veku sa obracala do svojho vnútra. Začala písať, komponovať jednoduché melódie na klavíri a pozorovať hviezdy. Astronómia ju zaujala ako veda a osobnú filozofiu. Každé súhvezdie nieslo príbeh, každá hviezda symbolizovala nádej, ktorú si musíme niesť sami aj keď ju iní nevidia. Hviezdy jej pripomínali, že aj vzdialené svetlo má silu žiariť; rovnako ako skutky, ktoré konáme dnes, môžu ovplyvniť budúcnosť ďalších generácií. Počas rokov v paláci sa z nej stála múdra no tichá prítomnosť. Bola tou, ktorá nerozprávala najviac, ale keď prehovorila, všetci počúvali. Cez kvety a bylinky, ktoré pestovala v kráľovskom skleníku, našla spôsob ako druhým liečiť telo a dušu. A cez znakový jazyk si vybudovala neviditeľné mosty, ktoré prekonávali jazykové a emocionálne bariéry. Do Illei prišla ako niekto koho meno poznajú. Prišla podporiť sesternicu Celeste, stretnúť rodinu a pochopiť krajinu, z ktorej pochádza polovica jej srdca. Možno práve takto ďaleko od domova sa jej podarí nájsť nové väzby a vlastný spôsob ako žiariť medzi hviezdami - nie ako tie, ktoré zdedila, ale ako tá, ktorou si sama zvolí byť.