Charakteristika
Počas prvej polovice svojho života Elys lákal možno až príliš veľa pozornosti, či už sa to týkalo jeho vzhľadu, alebo jeho chovania. Bol divoký, neustále trávil čas míňaním peňazí na karty, štetky, drahé handry a chlast. Nosil svoju zbroj nablískanú ako zrkadlo a jeho blond vlasy s odleskami zlatistej blond, boli také dlhé, že mu siahali až po kríže. Boli vlnité a nádherné a nejedna žena, mladá či stará, mu ich závidela. Dával si veľký pozor na svoju tvár a ruky, aby všetko vyzeralo nádherne, dokonalo.
Keď sa ale jeho život preklenul a odohrali sa one dôležité udalosti, ktoré ho zmenili, Elys si vlasy ostrihal a tak mu teraz siahali len po lopatky. Svoju zbroj začal viac využívať na to, na čo bola určená, ruky mal samý mozoľ a hoci si stále niekedy chodil vyhodiť z kopýtka do bordelu, alebo herne, bolo to už omnoho menej frekventované. Pretože teraz mal zodpovednosť. Z rozmaznaného syna sa stal ten, ktorému na ramenách ležala budúcnosť celého rodu, preto v sebe musel Elys nájsť istú zodpovednú a dospelejšiu časť svojho ja. A napriek tomu, že na ženenie a nejaký dlhodobý vzťah predtým ani len nepomyslel, teraz sa začal v hlave pohrávať s myšlienkou, že by mohol nedostatok dedičov zúžitkovať na politické účely a zariadiť sa mier s tými, s ktorými potreboval. Jedna z mála vecí, ktoré mu zostali a dali by sa brať ako negatívne bol jeho podrezaný jazyk a ochranársky inštinkt, niekedy možno až príliš silný, najmä voči tým, ktorých miluje. Rovnako, ako jeho niekedy až prehnaná žiarlivosť.
Minulost
Elys sa narodil do vedľajšej vetvy rodiny a ani to nie ako najstarší mužský potomok, takže už od detstva vedel, že si o nejakom vyššom postavení môže nechať snívať. Na vyučovaní sa veľmi nesnažil, pestúnkam utekal a najradšej sa s o rok mladším bratom preháňal po lesoch na koňoch a nahý sa kúpal v jazere s mladými dievčatami s podhradia. No skrátka, od malička bol Elys živel a to ten najdivokejší, aký si môže človek predstaviť, zatiaľ čo jeho starší brat s otcom sa starali o to málo, čo im ako vedľajšej vetve rodu zostalo. Po smrti otca na to zostal Hugo (starší brat) sám. Nie, že by si to Elys vôbec uvedomoval, alebo ho to nejako zaujímalo. Najviac ho zaujímalo míňanie peňazí v kartách, v bordeloch a kupovanie si najlepších kusov oblečenia, aké sa dali v danej lokalite nájsť.
Vlastne si ani len neuvedomoval, ako zle na tom rod Arryn bol. Bolo to žalostné, že na pomyselnom tróne Arrynov sedelo decko, ktorému ešte mlieko tieklo po brade a nohami húpalo vo vzduchu. A jeho matka? Tá mu mazala med okolo úst tak, že by z toho sám Elys dostal cukrovú nemoc, keby sa to pridlho díval.
Sám nevedel ako, politika ho začala baviť a mladík sa začal zaujímať o politiku ešte viac. Stalo sa tak potom, ako jeho mladší brat (Jonos) zomrel a on vlastne nemal nikoho iného, komu by tak veľmi dôveroval a s kým by tak veľa prežil. Zdalo sa, akoby si v tom momente začal uvedomovať vlastnú smrteľnosť.
Bratranec Eustace sa mu hnusil. Ale čo sa mu hnusilo ešte viac, bola jeho matka, jeho teta. Vypočítavá mrcha, ktorá hľadela na to, aby synovi mazala med okolo úst a držala ho v bezpečí ako vtáča v hniezde. Uther nevedel, či by sa mal smiať, alebo plakať, no v momente, ako mladý muž vymenil korunu za jazdu na Vhagar, bolo mu rozhodne skôr do plaču, ako do smiechu. Dalo by sa povedať, že všetko eskalovalo a eskalovalo, až dokedy sa do toho všetkého nepustil sám Elys a nedal piesky presýpacích hodín do pohybu.
Nebolo to najľahšie, no Elys mal na svojej ceste jednu veľkú výhodu. On sám svoj ľud poznal. Bol s ľuďmi mimo siene paláca spojený omnoho viac, než jeho bratranček, decko, ktoré sa radšej v izbe hralo s hračkami, akoby vôbec čokoľvek riešilo. A tak Elys pomaly ťahal za nitky, naverboval pár ľudí tam, pár tam… Zariadil si to, aby určití ľudia neboli na svojich miestach vtedy, keď potreboval a vymyslel plán. Postupne k sebe naverboval veľkú väčšinu zainteresovaných ľudí. A tí, čo sa nepridali hneď, nemal inú možnosť, keď sa dostal k moci.
Jeho drahý bratranec plakal ako kojenec, zatiaľ čo matka sa snažila vyjednávať, keď Elys držal meč pod hrdlom jej synáčika a stráže akosi nechodili, napriek tomu, že na ne opakovane volala. A tak, nemala inú možnost, bratranček nemal inú možnosť a ani snahu zachrániť sa.
Lord Arryn sa vzdal svojho titulu v prospech svojho schopnejšieho a staršieho súrodenca, ako jediného staršieho muža v rodine, ktorý bol schopný chopiť sa následníctva, keďže Elysovi bratia boli už po smrti.
A tak sa z pochabého mladého chlapca, naháňajúceho sukne v podradných podnikoch stal lord Arryn. Elys však nebol krutý. A hoci mohol, pretože prostriedky aj priestor na to mal, nedal bratranca ani jeho matku usmrtiť, ale odpratať na vidiek.
Rodina
Otec - Jon Arryn (mrtvý)
Ich vzťah bol vždy dobrý, ale plytký. Mali sa radi, samozrejme Elys otca miloval, no nikdy nebol osoba, ktorej by zveril svoje tajomstvá, alebo sa s ním otvorene porozprával o nečom, čo ho ťaží.
Matka - Lorra Arryn (Coldwater; mrtvá)
Matku miloval a jej smrť niesom ťažko.
Starší bratr - Hugo Arryn (mrtvý)
Dobrí bratia a priatelia, veľmi im na sebe záležalo, hoci ich povahy boli odlišné a to natoľko, že to neraz vyústilo do ostrých hádok. Väčšinou sa na veciach nezhodli.
Mladší bratr - Jonos Arryn (mrtvý)
Najlepší brat a priateľ. Každú šialenosť, čo jeden z nich vymyslel potom spravili spoločne. Všetko si delili, či už to boli tresty, alebo odmeny. Kdekoľvek mohli, vždy tam išli spoločne.
Bratranec - Eustace Arryn
Proti nemu ako človeku nikdy nič nemal, no po onych osudových udalostiach mu ho bolo skôr ľúto, než že by ho vyložene nenávidel. Pritom, ako ho posielal preč mu ho nebolo ľúto vôbec. A vlastne Elys nepohol ani brvou a voči bratrancovi bol celkom chladný, ako kameň.